Život Prešova
online
online
Od začiatku milénia vyrástli nákupné centrá z nuly na 1,5 mil. m2
17.05.2021 Bratislava
Bratislava
17. mája (TASR) - V roku 2000 otvorilo svoje brány prvé nákupné centrum
v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie aj v iných krajských
a okresných mestách. Výmera nákupných centier v súčasnosti predstavuje
1,54 milióna štvorcových metrov (m2). Uviedla to v aktuálnej analýze
analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Výmera nákupných centier a retailových parkov sa podľa nej za posledných desať rokov zdvojnásobila, pričom dominuje Bratislava.
Spresnila, že v závere roka 2000 otvorilo svoje brány na Vajnorskej ulici v Bratislave prvé nákupné centrum "západoeurópskeho typu". O 20 rokov neskôr, teda v roku 2020, už na Slovensku plocha nákupných centier a retailových parkov predstavovala 2,35 milióna m2. Výmera obchodných centier dosiahla 1,54 milióna m2, retailovým parkom prislúchalo 0,81 milióna m2. V súčasnosti je plocha obchodných centier a retailových parkov teda dvojnásobne väčšia ako pred desiatimi rokmi.
Na Slovensku sa podľa analytičky najviac nákupov realizuje v Bratislavskom kraji, ktorý sa zároveň vyznačuje aj najväčšou kúpyschopnosťou obyvateľstva.
Uviedla, že podľa údajov CBRE Research Bratislavský región zároveň disponuje najväčším počtom nákupných centier a retailových parkov, ktorých plocha na úrovni takmer 700.000 m2 tvorí 29 % z celoslovenskej plochy. V Bratislave jednoznačne dominujú moderné nákupné centrá.
"Zaujímavý, aj keď nie najdôležitejší, pohľad na to, či v Bratislave nie je maloobchodných prevádzok už priveľa, prináša aj ukazovateľ tzv. saturácie. Ten vyjadruje počet štvorcových metrov retailových plôch pripadajúcich na tisíc obyvateľov," priblížila.
V Bratislave sa podľa nej denne okrem rezidentov nachádzajú aj ľudia, ktorí do hlavného mesta dochádzajú za prácou či do škôl. Dennodenne sa tam teda pohybuje približne 850.000 až 900.000 ľudí. Pri aktuálnej výmere nákupných centier vyššej ako 430.000 m2 predstavuje ukazovateľ saturácie približne 500 m2 na 1000 ľudí.
Upozornila, že v porovnaní s inými metropolami európskych ekonomík je ukazovateľ saturácie v Bratislave momentálne nižší. Ani v budúcnosti, po dokončení aktuálne realizovaných väčších retailových projektov, nebude úroveň saturácie v hlavnom meste SR "privysoká" a v podstate sa dotiahneme na úrovne v hlavných mestách susedov, vo Varšave a v Prahe.
Sadovská spresnila, že podľa údajov CBRE Research najväčšiu plochu nákupných centier, až 35 %, tvoria predajne s módou. Za nimi nasleduje s podielom 12 % maloobchod zameraný na tzv. špeciality (kníhkupectvá, drogérie, lekárne či predajne s hračkami). Služby, teda kaderníctva, salóny krásy, banky, ale aj cestovné kancelárie pôsobia na 9 % výmery obchodných centier. Rozloha reštaurácií, cukrární či kaviarní tvorí z celkovej výmery ďalších 8 %.
V saturovanejších oblastiach budú podľa analytičky mať v budúcnosti výhodu prémiové nákupné centrá, ktoré majú dobre rozvinuté spomenuté funkcie a silnú pozíciu na trhu. Kľúčovou bude schopnosť prilákať hlavne "destination footfall", teda nielen okoloidúcich, ale hlavne takých návštevníkov, pre ktorých je samotné centrum destináciou. Práve funkcia nákupného centra ako miesta na trávenie voľného času (gastro, kino či wellness) sa bude v budúcnosti ešte viac vyvíjať a posilňovať. Toto všetko spolu s ochotou inovovať robí podľa nej takéto nákupné centrá "krízeodolnejšími".
Výmera nákupných centier a retailových parkov sa podľa nej za posledných desať rokov zdvojnásobila, pričom dominuje Bratislava.
Spresnila, že v závere roka 2000 otvorilo svoje brány na Vajnorskej ulici v Bratislave prvé nákupné centrum "západoeurópskeho typu". O 20 rokov neskôr, teda v roku 2020, už na Slovensku plocha nákupných centier a retailových parkov predstavovala 2,35 milióna m2. Výmera obchodných centier dosiahla 1,54 milióna m2, retailovým parkom prislúchalo 0,81 milióna m2. V súčasnosti je plocha obchodných centier a retailových parkov teda dvojnásobne väčšia ako pred desiatimi rokmi.
Na Slovensku sa podľa analytičky najviac nákupov realizuje v Bratislavskom kraji, ktorý sa zároveň vyznačuje aj najväčšou kúpyschopnosťou obyvateľstva.
Uviedla, že podľa údajov CBRE Research Bratislavský región zároveň disponuje najväčším počtom nákupných centier a retailových parkov, ktorých plocha na úrovni takmer 700.000 m2 tvorí 29 % z celoslovenskej plochy. V Bratislave jednoznačne dominujú moderné nákupné centrá.
"Zaujímavý, aj keď nie najdôležitejší, pohľad na to, či v Bratislave nie je maloobchodných prevádzok už priveľa, prináša aj ukazovateľ tzv. saturácie. Ten vyjadruje počet štvorcových metrov retailových plôch pripadajúcich na tisíc obyvateľov," priblížila.
V Bratislave sa podľa nej denne okrem rezidentov nachádzajú aj ľudia, ktorí do hlavného mesta dochádzajú za prácou či do škôl. Dennodenne sa tam teda pohybuje približne 850.000 až 900.000 ľudí. Pri aktuálnej výmere nákupných centier vyššej ako 430.000 m2 predstavuje ukazovateľ saturácie približne 500 m2 na 1000 ľudí.
Upozornila, že v porovnaní s inými metropolami európskych ekonomík je ukazovateľ saturácie v Bratislave momentálne nižší. Ani v budúcnosti, po dokončení aktuálne realizovaných väčších retailových projektov, nebude úroveň saturácie v hlavnom meste SR "privysoká" a v podstate sa dotiahneme na úrovne v hlavných mestách susedov, vo Varšave a v Prahe.
Sadovská spresnila, že podľa údajov CBRE Research najväčšiu plochu nákupných centier, až 35 %, tvoria predajne s módou. Za nimi nasleduje s podielom 12 % maloobchod zameraný na tzv. špeciality (kníhkupectvá, drogérie, lekárne či predajne s hračkami). Služby, teda kaderníctva, salóny krásy, banky, ale aj cestovné kancelárie pôsobia na 9 % výmery obchodných centier. Rozloha reštaurácií, cukrární či kaviarní tvorí z celkovej výmery ďalších 8 %.
V saturovanejších oblastiach budú podľa analytičky mať v budúcnosti výhodu prémiové nákupné centrá, ktoré majú dobre rozvinuté spomenuté funkcie a silnú pozíciu na trhu. Kľúčovou bude schopnosť prilákať hlavne "destination footfall", teda nielen okoloidúcich, ale hlavne takých návštevníkov, pre ktorých je samotné centrum destináciou. Práve funkcia nákupného centra ako miesta na trávenie voľného času (gastro, kino či wellness) sa bude v budúcnosti ešte viac vyvíjať a posilňovať. Toto všetko spolu s ochotou inovovať robí podľa nej takéto nákupné centrá "krízeodolnejšími".
www.ZIVOTPO.sk
